Čínski vedci poslali na svoju vesmírnu stanicu Tchien-kung, vybudovanú naprieč rokmi 2021 a 2022, ďalší ambiciózny experiment v podobe rýb.Na svoju stanicu Číňania poslali v drobnom počte Danio pruhované, drobnú rybu dorastajúcu do veľkosti asi 6 cm. Ako upozorňuje portál Futurism, rybkám sa na vesmírnej stanici darí, avšak narážajú aj na problémy, ktoré im komplikujú život. Darí sa napriek zmätkuČína zverejnila k experimentu zaujímavé video, na ktorom sa nachádzajú štyri rybky známe aj ako zebričky. Podľa dostupných informácií sa rybám na vesmírnej stanici v mikrogravitácii darí a to aj napriek anomáliám, ktoré si všimli čínski astronauti (taikonauti) a ktoré sú do značnej miery viditeľné aj na videu. Rybky na nich plávajú rôznymi smermi, chaoticky a v niektorých prípadoch aj cúvajú. Zebričky na palube vesmírnej stanice sú tie najlepšie z najlepších, ktoré mali vedci k dispozícii a prešli prísnymi výberovými testami. Cieľom je pomocou nich skúmať vplyv mikrogravitácie na stavovce počas ich života, ale ideálne tiež počas reprodukcie, ktorá umožní pozorovanie ich vajíčok a následne vývoja mladých jedincov. Lunárna potrava Ryby môžu mať podľa odborníkov značné využitie počas výskumu lunárneho povrchu, ktorý poskytuje gravitáciu a teda aj možnosť lepšieho chovania rýb. Vajíčka rýb podľa dostupných informácií dokážu prežiť štart rakety a vodu je možné na Mesiaci ťažiť z lunárneho regolitu, pričom ďalej je možné ju recyklovať. Skúsenosti s rybami v kozmeVývoj sa ale môže ukázať ako problematický práve kvôli chýbajúcej gravitácii. Už v minulosti astronauti vykonávali experimenty s rybami, presnejšie ešte v 70-tych rokoch poslala na stanicu Skylab NASA dve rybky spolu s 50 vajíčkami. Ukázalo sa, že tak ako ľudia, aj ryby čelia rednutiu kostí, ktoré je z dlhodobého hľadiska problematické a môže byť obzvlášť nebezpečné pri vývoji mladých jedincov.Aj vtedy mali ryby problémy s orientáciou a nedokázali určiť, ktorý smer je „hore“, avšak nakoniec sa začali orientovať pomocou svetla, ktorému ostávali obrátené chrbtom. To sa podarilo aj mladým jedincom, ktorí vzišli z vajíčok. Zebričky do vesmíru v minulosti poslali aj japonskí vedci, ktorí si všimli rednutie kostí. [...]

Nie je tajomstvom, že slovenská dezinformačná scéna prekvitá každým dňom. Po poslednom kontroverznom incidente na zozname pribudol aj tajomník

Vedci v prestížnom žurnále Science podrobne opísali objav planéty, ktorá je príliš veľká na to, aby existovala. Aspoň podľa našich aktuálne využívaných modelov. To, čo robí tento objav ešte viac ohromujúcim, je skutočnosť, že táto „mamutia“ planéta o veľkosti Neptúnu, ktorá má 13-krát väčšiu hmotnosť ako Zem, obieha okolo malej ultrachladnej hviezdy, ktorá je deväťkrát ľahšia ako Slnko. Na tému upozornil portál Futurism. Nemala existovaťReč je o planéte LHS 3154b, ktorá spochybňuje konvenčné teórie vzniku planét, podľa ktorých planéty vznikajú z obrovských oblakov kozmického plynu a prachu. Zdá sa totiž, že disk okolo malej hviezdy LHS 3154 nie je dostatočne veľký na to, aby mohol vytvoriť takúto obrovskú planétu. Tento vývoj prinútil vedcov opäť zvážiť základné procesy tvorby planét.Webb Space Telescope Čo o nej vieme? Čo sa týka samotnej planéty, tá ako sme spomínali obiehala okolo červeného trpaslíka LHS 3154, vzdialeného zhruba 50 svetelných rokov od Zeme. Okolo svojej materskej hviezdy obieha vo vzdialenosti 0,02262 astronomických jednotiek (3 384 000 km) a jeden oblet svojej hviezdy stihne len za 3 dni a 17 hodín. V súčasnosti tiež ide o jednu jedinú kratkoperiodickú planétu o veľkostí Neptúna, ktorá obieha okolo hviezdy s nízkou hmotnosťou. Hoci okolo červených trpaslíkov obiehajú aj masívnejšie exoplanéty, ako sú TZ Arietis b, či GJ 3512 b , majú široké obežné dráhy s periódami dlhšími ako 200 dní a pravdepodobne vznikli iným spôsobom ako LHS 3154 b. Existencia LHS 3154b vyvoláva nespočetné množstvo zaujímavých otázok a núti vedcov prehodnotiť doterajšie paradigmy vzniku planét. Ako výstižne zhrnul tieto zistenia hlavný autor štúdie Suvrath Mahadevan: „Tento objav skutočne  poukazuje na to, ako málo toho o vesmíre vieme.“ Okrem toho má objav LHS 3154b širšie dôsledky pre naše chápanie planetárnych systémov a potenciálu života mimo našej slnečnej sústavy. Existencia takejto masívnej planéty obiehajúcej okolo ultrachladnej hviezdy spochybňuje tradičné predstavy o obývateľnosti a podmienkach potrebných na vznik života. Vedcov podnecuje k tomu, aby prehodnotili rozmanitosť planetárnych systémov a potenciál existencie netradičných foriem života vo vesmíre. [...]

Nové teórie vzniku vesmíru naznačujú, že vesmír nemal svoj počiatok. Jednoducho vždy existoval a Veľký tresk je len jedna udalosť.

Stephen Hawking, jeden z najdôležitejších vedcov v histórii ľudstva, opustil tento svet začiatkom roku 2018 a jeho teórie dodnes nie sú všetky overené či podrobne preskúmané.Ako však informuje portál Interesting Engineering, vedcom sa podarilo jednu z jeho teórií potvrdiť a týka sa desivého javu, ktorý môže stáť za smrťou čiernych dier a ich konečnosťou. Anihilácia dvojícHawking v minulosti predpovedal, že môže dochádzať k postupnému vymieraniu čiernych dier aj napriek tomu, že z nich zdanlivo nemôže žiadna hmota uniknúť. Vo vákuu vesmíru však dochádza k nezvyčajným fluktuáciám, kedy sú z kvantových polí vytvárané páry častíc. Tie sa skladajú z jednej častice a jej opačnej antičastice, pričom dôjde takmer okamžite k ich vzájomnej anihilácii a uvoľneniu energie, ktorú spotrebovali pre svoj vznik. Ak však vznikne takáto dvojice v tesnej blízkosti čiernej diery, môže do nej jedna z častíc spadnúť a druhá tak unikne. Keďže si tieto fluktuácie požičiavajú energiu z okolia, postupne bude takáto čierna diera strácať hmotu, až sa nakoniec úplne „vyparí“. Nová štúdia dokazuje, že mal Hawking aspoň čiastočne pravdu a tento proces môže skutočne stáť za nepeknou budúcnosťou čiernych dier, ktoré ľudstvo považovalo za večné.Bronzwaer/Davelaar/Moscibrodzka/Falcke/Radboud UniversityNová štúdia však zároveň demonštruje ďalší druh radiácie, ktorý dokáže spôsobovať stratu hmoty nielen v prípade čiernych dier. Vedci prišli na to, že môžu tieto častice vznikať aj ďaleko za horizontom udalostí a dokáže tak spôsobiť postupné zničenie aj takých objektov, ktoré horizont udalostí nemajú. Nebezpečne blízko Smrť čiernych dier je však nesmierne vzdialená a zatiaľ sú hrozbou pre všetko, k čomu sa priblížia. Vedci len nedávno objavili rekordne blízke čierne diery. Objekty dostali pomenovanie Gaia BH1 a Gaia BH2, pričom sú vzdialené 1 560 svetelných rokov a 3 800 svetelných rokov. Z kozmického hľadiska a vzhľadom na fakt, že len Mliečna dráha samotná má polomer takmer 53 000 svetelných rokov, môžeme povedať, že tieto čierne diery sa nachádzajú doslova v našom susedstve. Neostane ničTo znamená, že v ďalekej budúcnosti sa postupne nevyparia len čierne diery, ale aj ďalšie veľké objekty, ako sú pozostatky hviezd. Kvôli tomuto desivému javu tak vo vesmíre neostane takmer nič a už vôbec neostane svetlo, [...]

Najnovšia vedecká štúdia poukazuje na to, že vo vesmíre sa nachádza oveľa väčšie množstvo zlata a iných ťažkých prvkov ako dokážeme vysvetliť.